(nar. 1951) býva v Nitre. S fotografovaním začal na svoje dvadsiate piate narodeniny, kedy dostal svoj prvý fotoaparát.
V roku 1981 ukončil štúdium na Inštitúte výtvarnej fotografie v Brne. Jeho diplomovou prácou bola fotografická kniha „Nerastú jedle do neba“, v ktorej pôsobivým obrazom, v symbióze s poéziou, kriticky poukazuje na neblahý vplyv ťažkého priemyslu na oravskú prírodu. Kniha sa neskôr stala podnetom k vzniku výstavného cyklu, ktorý však lokálne komunistické orgány zakázali verejne prezentovať. I napriek tomu sa kolekcia objavila, a to hneď v niekoľkých fotografických galériách po celom Československu.
V osemdesiatych rokoch patril Ján Greš medzi popredných československých autorov – niekoľkokrát sa umiestnil v prvej desiatke uchádzačov o titul Majstra zväzu českých fotografov, získal titul AZSF (autor Zväzu slovenských fotografov) a MZSF (majster Zväzu slovenských fotografov).
Zúčastnil sa stoviek fotografických výstav a salónov, a to nielen vo svojej vlasti, ale aj v Spojených štátoch, Kanade, Chorvátsku, Andorre, Maďarsku, Nemecku, San Marine, Španielsku, Kazachstane, Rusku, Rumunsku či v Poľsku. Získal viac ako 150 diplomov, medailí a ocenení. Usporiadal vyše 50 autorských výstav, okrem Slovenska a Česka aj v Poľsku, Nemecku a v Kazachstane.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa začal venovať tvorbe audiovizuálnych programov (tzv. diaporám), pričom plodne využil svoje znalosti z oblasti hudby a elektroniky.
Zmena režimu v roku 1989 umožnila Jánovi Grešovi uplatniť fotografické skúsenosti v printových médiách – najprv na poste fotoreportéra a neskôr redaktora vo viacerých popredných slovenských novinách a časopisoch. Jeho voľná fotografická tvorba síce zostala na bočnej koľaji, no v jeho reportážach sa aj naďalej objavovali autorské ilustrácie. Počas tohto obdobia fotografoval mnohé naše i svetové osobnosti, od štátnikov a monarchov, cez významných umelcov a športovcov, no predovšetkým zaznamenával život a osudy obyčajných ľudí.
Dnes je už Ján Greš na dôchodku, a práve teraz preňho nastal čas, keď sa opäť môže vrátiť k svojmu najväčšiemu hobby, ktorým je umelecká fotografia. Začal sa opäť venovať tvorbe diaporám a aj v tomto žánri dosiahol významné ocenenia. Získal napríklad zlatú medailu na jednej z piatich najvýznamnejších svetových súťaží, ale i niekoľko Modrých stúh FIAP. Viaceré diaporámy sú už zverejnené aj na YouTube – tu je link na ich otvorenie:
 | OdpovedaťPreposlať |